31.5.2010  Najväčšia tragédia československého horolezectva sa odohrala 31. mája 1970, teda presne pred 40 rokmi, v juhoamerických Andách. Peru vtedy postihlo katastrofálne zemetrasenie, ktoré zničilo 250 miest a obcí a pochovalo takmer 75 000 obyvateľov. Následkom otrasov pôdy sa zo svahov najvyššej peruanskej hory Huascaran spustila obrovská kamenná lavína. Zavalila tábor československej expedície, ktorá sa v tom čase pokúšala o zdolanie tejto nádhernej hory. Všetci jej členovia našli svoju smrť pod miliónmi ton skál. 

Expedícia mala pôvodne 15 členov. Hneď v úvode, počas úvodných prieskumných túr, ju poznačila nešťastná tragická udalosť. 18. mája 1970 sa v pomerne ľahkom teréne zrútil a na mieste zahynul slovenský horolezec (paradoxne lezecky najzdatnejší člen expedície) Ivan Bortel. Po tejto nehode zvažovali ostatí členovia expedíciu zrušiť, no napokon sa rozhodli v Peru zostať a pokúsiť sa o výstup na najvyššiu horu krajiny Huascaran (6768 m). Osud bol však k nim veľmi krutý.

Práve v čase, keď naši horolezci táborili pod Huascaranom, zasiahlo celú oblasť ničivé zemetrasenie, ktorého sila dosiahla viac ako 8,0 stupňa Richterovej stupnice. Jeho vplyvom sa uvoľnila obrovská masa skál, ľadu a blata, ktorá sa nezadržadeľnou rýchlosťou prevalila priamo cez horolezecký tábor. Lavína mala šírku 1600 a dĺžku 900 metrov. 80 miliónov metrov kubických skál, ľadu a blata preletelo cez tábor rýchlosťou 335 km/h. Horolezci nemali ani najmenšiu šancu túto katastrofu prežiť.

Československá výprava "Huascaran 1970"  tak získala neslavné a veľmi smutné prvenstvo. Stala sa prvou horolezeckou expedíciou v histórii, z ktorej sa nevrátil ani jeden jej člen. 

Komentáre (1)

Prihlásiť sa k odberu komentárov.

Meno

Titulok

Komentár

Opíšte prosím znaky z obrázka

Pridať komentár